Sé vè-tè ki ni ! Sé tan-tala yo dwet ka déchèpiyé (réduire en miettes) vié kalté lachè isalop rasis-la éti yo té ka kriyé Jean-Marie Le Pen la. Papa Marine ki sitelman moun Matinik jaja (adorer) pis yo ka voté ba'y alé-pou-viré.
Sé boug-tala primié-douvan ki té vréyé vokal adan lavil Toulon, nan li-Sid la-Fwans, épi zafè "ON EST CHEZ NOUS !"'y la. Dépi lè-tala, tout kalté model rasis ek fachis viré-pwan pawol-tala ki lé di ki ni twop Neg ek Arab ka viv an Fwans. Kidonk fok ké vréyé yo alé, fè yo déviré lamenm nan péyi natif-natal yo.
Sa ki tris-la sé ki dépi yonndé tan, nou ka wè bon enpé Matinitjé ka viré sèvi ti-pawol tala. Nan tet-yo, sa lé di ki ni twop Blan ka viv atè Matinik ek fok yo chapé-alé. Sof ki sé menm moun-lan ki ka djélé sa-a, yo pa ka janmen mandé lendépandans Matinik. Okontrè, sa yo lé, an bonda marenn-yo !, sé ki pri machandiz an Fwans ek Matinik vini menm-parey. Yo sitelman initil ki yo pa ka wè pies dékontwolaj (contradiction) ant "ON EST CHEZ NOUS ICI !" ek "ON VEUT VIVRE COMME LES FRANCAIS DES COTES DU RHONE".
Zot sòti adan banlié la-Fwans zot ek zot konpwann zot pé vini fè nou chié Matinik ? Ay fè an lous... !
Dènié kèsion-an ka ba nou an lanmen pou réponn sé dé-tala avan'y lan.
Lire la suiteIl y a eu, dès la fin du 19è siècle, un mouvement de revendication autonomiste dans quasiment tou Lire la suite
Le cas de la GRANDE-BRETAGNE mérite d'être pris en compte(SAINTE-LUCIE, DOMINIQUE).
Lire la suite...rendent caduc le laïus qui les précède. Lire la suite
...La France de de Gaulle-Debré-Foccart a choisi l’option de l’indépendance des pays d’Afrique su Lire la suite