Magré an dizenn avoka goumen kon dé djab-soud pou fè Léta tan ek konprann zafè prézonnman Klordékòn-lan, i kasé bwa an zorey-li, i fè kon an boug soud. Pawol-la ka bien di: «Pa ni pli soud ki an moun éti pa lé tann».
Mèkrédi pasé apré yo ba an prèmié minis-la wou pou i pa rété la, pa koté Lasanblé Nasional, Matinik yonndé koté té blotjé.
Pliziè sendika té mandé blotjé toupatou, koté-tala sé an sa anlo moun ka travay. Yo blotjé le CHUM, épi apwochan 500 moun té an lari Fodfrans pou té vréyé lavwa.
Dépi lendi an tout komin Matinik, anlo tianmay ripran chimen lékol. Sa ki pa koté Fodfrans pa té trantjil pas anboutéyaj-la té pli red a Saïgon épi baraj la SARA.
Jédi pasé té ni an wotay o sadin Lapréfekti éti pliziè jendam ek lapolis té mobilizé. Dapré sa moun ka di, an minis té ké vini pou mété an milié adan zafè fizi ka pété toupatou ek grennen mouvman sé bousoulavi-a.
Nou véyatif épi la Montàn Pelé, obsèvatwè Fon Sendini-a ni zié’y ka bik anlè’y, pas sé jou-tala, jik an fon’y ka brennen anpil. Pa kèsion i siprann moun kon i té fè an 1902-a.
Lanné-tala ankò zafè lafet apré Touw Yol-la ka vini pizanpi danjéré. Jik ni an tibray 17 lanné ki monté abolay. Erezdibonnè yo ni tan sové an jennfi éti té ka néyé, afos i pa té swef. Anlo jenn manmay ka pofité ladjé chivé-yo, kò-yo ek dot bagay kontel fimen, brè épi kisasayésa.
Touw Yol 2025 pati dimanch Diaman. Sé yich Athon-an fè dé bòdé, yonn rivé prèmié ek lot-la rivé twaziem. Lowan fété an bel lannéviré épi PLI BEL PRICE, jimo’y-la rivé épi lanmè débòdé.
Kon ni pliziè lanné épi pwojé ASATAHAMA ann asosiasion «SOVÉ LAVI SALIN» wè jou pou fè yo rikonnet sit-la kon ann «Entité naturelle juridique». Sé ki nou pa ka rann nou kont, mé anlo piébwa disparet ka pran yo, san palé di model pwéson kontel: zandji, zòfi, bétjin, blanch épi an espes ra kon zé bourik: Killi mangrov.