Sokrat an péyi a sé tata-sonba la / Socrate au pays des tata-somba.

Hector Poullet

Sokrat sé mwen, sé non kaché an-mwen, non-la papan-mwen é manman-mwen ban-mwen pou sèvi-mwen gadkò adan vi an-mwen, pou an toujou suiv chimen-la an ni pou suiv la, tala i ké rédé-mwen konnèt-mwen mwenmenm an-mwen.

Sokrat a pa non touléjou an-mwen, a pa on non ou ka mété dèwò alavwari pou nenpòt malféktè mété-y opiyaj. Jòdi-la an ka sèvi èvè non-lasa pou zòt, moun an-mwen, davwa an konnèt zòt pa moun-a men-sal.

A pa pou di mé an byen byen an-mwen Labityé Kapèstè ola an ka rèté dépi lanné é lanné, ola an ka bwè dlo an-mwen san néyé kè an-mwen é konfèdmanti, an ja ni on bèl laj asi tèt an-mwen, alòs poukisa an kay pwan avyon, janmbé gran-lanmè, rivé an Lafrik, an péyi Dawomé yo ka kriyé Bénen jòdi ? Aprésa ay fè pasé 600 km asi an pa konnèt kilès kalité chimen, pou rivé ay vwè dotwa kaz moun ka fè an labou ? Asiré pa pétèt désèrten adan-zòt ké di : « sé on ochansté ka pousé nòstwòm ! ».

Mwen on moun ochan ? Wè, sa pé ! Mé an pa ka kwè.

Dayèpouyonn ka zòt ké di, zòt si an di-zòt non a gran manman-mwen té Kofi, on non ou ka touvé adan sé popilasyon-la ka fè sé kalité kaz-lasa, yo ka kriyé tata somba, sé popilasyon ka viv an fenfon-danlnò a péyi Bénen, popilasyon Bétanmaribé, oswa ankò Bètiabè, é mwen an bizwen sav si a pa kèk bann Bètiabè yo fòsé rivé èsklav jis kotésit, si a pa yo nou kriyé « Bèt a man Ibè » ? An bizwen sav si papa gran manman-mwen pa té on Bèt a man Ibè !  Dé kalité èsklav mondong, té toujou ka rivé pété chenn a-yo pou té mawon, rivé fè-sosyété nèg-mawon kotésit vwè si yo ka viv lib. Sonjé, lannuit, lè nou té timoun, sé granmoun-la té ka di-nou : « Sé timoun-la siwvwè, lannuit zòt tann on dézòd a chenn ka trenné,  konsidi on bèf i té ké chapé, penga ay chèché-gadé, rété-séré an kabann a-zòt : sé on Bèt a man Ibè i ka pasé ! »

Mé ponmoun pa janmé té pé di-nou kimoun i té Man Ibè ! On sòsyèz ? On lagyablès ?

Mi sé sa an bizwen ay vérifyé an péyi ola yo ka fè sé kaz an labou-lasa, sé tata-sonba-la, kaz pou yo té mété fanmi é manjé alabri a sé chasè-vòlè moun pou té vann é mété an lèsklavaj. Siwvwè  sa i an lidé an-mwen, si sa vré, vwayaj-lasa kay konsidiré on chimen déviré akaz a on zansèt an-mwen, on chimen i té toujou di i té ké woufè on jou, kanmenmsi sa té ké dé san lanné aprédavwa i mò limenm a-y, apré plizyè jénérasyon désandans a-y, aprè lèsklavaj fini, on désandan a-y té ké fè !

An ké pòté mannèv pou rakonté-zòt vwayaj-lasa, mizi an mizi, pou zòt konpangné mwen k’on Tijan lòtbò lorizon. Epi si an mò asi chimen anba-la, foumi ké vini ba-zòt nouvèl.  Solèy ! Ektò.

Connexion utilisateur

Dans la même rubrique

Commentaires récents

  • Ces "nationalistes" qui demandent à la justice française d'annuler...

    OSS 07...

    Frédéric C.

    18/05/2024 - 14:05

    ... vous êtes académicien? Lire la suite

  • ROMANCIERES CARIBEENNES FRANCO-CREOLOPHONES : LES 25 LIVRES INCONTOURNABLES

    Marie Vieux-Chauvet

    Albè

    18/05/2024 - 06:44

    Je l'ai découverte il y a peu. Lire la suite

  • Question à l'oral du Bac : "Pourquoi n'y a-t-il pas de...

    Pipeau ?

    oss07

    17/05/2024 - 20:28

    Ainsi, ce truc de "migrants" dont les grands médias nous farcissent la tête, serait du pipeau.
    Lire la suite

  • Question à l'oral du Bac : "Pourquoi n'y a-t-il pas de...

    Je ne dis pas bizarre.

    oss07

    17/05/2024 - 14:23

    "Pourquoi n'y a-t-il pas de Noirs et d'Arabes en Pologne ?", est-il demandé.
    Lire la suite

  • Finkie le gâteux à propos des étudiants de Sciences Po

    C'est dommage.

    oss07

    16/05/2024 - 08:37

    L'homme est un mammifère et, à ce titre, les groupes qu'il constitue revendiquent un territoire, Lire la suite